Sója fazuľová (Glycine max (L.) Merrill) si získava medzi slovenskými poľnohospodármi čoraz väčšiu popularitu. Dôkazom je nárast pestovateľských plôch. V roku 2019 bola sója zasiata na 47 600 hektároch s priemernou úrodou 2,46 t.ha-1. V roku 2024 sa celková výmera sóje zvýšila o 40 % na 66 600 hektárov. Najväčšia časť týchto plôch sa nachádzala v Košickom kraji (47,8 %), nasledovanom Nitrianskym (17,1 %) a Banskobystrickým krajom (17,0 %).
Na Slovensku sa sóji darí najmä v kukuričnej a repárskej oblasti, no postupne sa rozširuje aj do zemiakarskej oblasti do nadmorskej výšky 400 m.n.m. Ideálne podmienky pre sóju sú priemerné denné teploty 8 – 9,5 °C a teplotná konštanta 2000 – 3000 °C, pričom skorým odrodám postačuje aj 2000 – 2300 °C. Teplota pôdy pre klíčenie by mala dosahovať aspoň 8 – 11 °C. V čase vzchádzania sója toleruje aj nočné mrazy do -4 °C, no počas kvitnutia je jej odolnosť voči mrazu znížená.
Sója je náročná na vlahu. Ročný úhrn zrážok by mal dosahovať 700 mm a viac. Voda je dôležitá nielen počas vegetácie, ale aj pri klíčení, kedy sója potrebuje 110 – 120 % vody v pomere k hmotnosti semena (obilniny len 50 %). Preto sa sója nehodí do suchých oblastí a piesčitých pôd. Uprednostňuje dobre štruktúrované, stredne ťažké pôdy s dostatkom organickej hmoty. Optimálne pH pôdy pre sóju v našich podmienkach je 6,5 – 7,1, hoci v iných krajinách sa pestuje aj pri nižšom pH.
V agronomickej praxi sa pri pestovaní sóje často stretávame len s aplikáciou herbicídov na potlačenie širokého spektra burín, nakoľko sója má len veľmi malú konkurenčnú schopnosť. Okrem herbicídneho ošetrenia sa zvyknú využívať aj listové hnojivá na podporu rastu alebo prekonanie stresu.
Dôležitý potenciál pre ďalšie zvýšenie úrod predstavuje najmä inokulácia sóje pred sejbou
Inokulácia osiva sóje je proces, pri ktorom sa na osivo pred sejbou aplikujú baktérie z rodu Bradyrhizobium. Tieto baktérie žijú v symbiotickom vzťahu s koreňmi sóje. Vytvárajú na nich hľuzky, v ktorých baktérie viažu atmosférický dusík a premieňajú ho na formu, ktorú rastlina dokáže využiť (amoniakálny dusík). Naopak, baktéria dostane od rastliny na oplátku sacharidy. Na priemernú 2,5 t úrodu potrebuje sója získať približne 150 kg dusíka, pričom až 46 – 74 % N je schopná získať práve zo symbiotického života s baktériami.
Jednotlivé druhy baktérií sú pre rôzne plodiny špecifické. Znamená to, že aj keď sa na pozemku pestovala lucerna, resp. iná rastlina z čeľade bôbovitých a nachádzali sa tam baktérie viažúce dusík, tak väčšina z nich nie je schopná symbiovať so sójou. Pre sóju je typický druh Bradyrhizobium japonicum, ktorý sa v našich podmienkach v podstate ani nevyskytuje a preto je potrebná inokulácia osiva týmito baktériami.
Výhody inokulácie:
- vyššia úroda
- zlepšenie kvalitatívnych vlastností
- zníženie nákladov na dusíkaté hnojenie
- zníženie tvorby skleníkových plynov
- zvýšenie biodiverzity v pôde
- vyrovnanosť porastu
Kedy treba sóju inokulovať?
Inokulácia by mala byť samozrejmosťou pri sejbe sóje na pozemky na ktorých sa sója ešte nepestovala, resp. bola pestovaná na pozemku pred 3 rokmi. Baktérie sú mikroorganizmy, ktoré za určitých a vhodných podmienkach prostredia sú schopné prežiť určitý čas, ale práve to ich robí na tieto podmienky aj veľmi citlivými. Inokuláciu preto treba zvážiť aj pri pestovaní sóje v užšom časovom období (reinokulácia). Baktériám sa darí hlavne na pôde s neutrálnou a slabo kyslou pôdnou reakciou. Pri nevyhovujúcej pôdnej reakcii môže dochádzať k úhynu baktérií, nakoľko nie je splnená ich základná požiadavka na prežitie. Úhyn môže nastať aj v prípade ak pozemok je náchylný na zaplavenie vodou. V tom prípade baktérie nie sú schopné prijímať vzduch.
Kedy sóju netreba inokulovať?
Na druhej strane môžu nastať situácie kedy inoulácia nie je vhodná. Je to práve v prípadoch, kedy vieme, že na danom pozemku je kyslá pôdna reakcia alebo pozemky sú náchylné na vysušovanie resp. zaplavovanie. Neefektívna inokulácia môže byť aj v prípade ak sa sója bude pestovať na pozemku kde je vysoká hladina anorganického dusíka. V tomto prípade bude rastlina prednostne prijímať dusík z pôdy a nebude mať potrebu symbiotizovať s baktériami.
Čo robiť v prípade neúspešnej inokulácie?
Po inokulovaní osiva je potrebné vykonávať priebežné hodnotenie vznikajúcich hľuziek. Prvé hodnotenie by malo byť približne 3 týždne od vzchádzania rastlín a následne pred kvitnutím. Ak sa hľuzky objavia, je to znak dobrej aplikácie a symbiózy medzi rastlinou a baktériami. Horšou situáciou je však ak sa hľuzky nenájdu. V tom prípade je zrejmé, že rastlina si berie dusík z pôdy a nepotrebuje baktériu, prípadne má baktéria zlé podmienky na život. Každopádne v tomto momente je potrebné doplnenie dusíka cez anorganické hnojivo, pretože rastlinám by hrozil deficit dusíka. Ten sa prejavuje hlavne žltnutím listov a zakrpateným rastom.
Produkty vhodné na inokuláciu sóje
Spoločnosť Blumeria consulting má jedno z najsilnejších portfólií v oblasti inokulácie osiva sóje. Pre rok 2025 máme pripravených niekoľko produktov :
Histick® je mikrobiálny inokulant osiva sóje. Obsahuje kmeň baktérií Bradyrhizobium japonicum v koncentrácií min. 4 x 109 na gram. Nosičom baktérií je rašelinový substrát. Samotná inokulácia môže prebiehať 3 rôznymi spôsobmi. Pri kalovej inokulácii zmiešajte celé vrecko (400 g) s 800 ml vody a poriadne zamiešajte. Po aplikácií na osivo je potrebné prirodzené vysušenie osivo, aby sa predišlo spájaniu semien. Pri vlhkej inokulácii navlhčite osivo (2 ml na 1 kg osiva) a následne vmiešajte inokulant. Suchú inokuláciu je možné realizovať pri sejbe bez nutnosti navlhčenia. Obsah vrecka (400 g) postačuje na inokuláciu 140 kg sóje.
LegumeFix® Pro je prípravok na podobnej báze ako Histick. V rašelinovom substráte sa nachádzajú baktérie rodu Bradyrhizobium japonicum, ktoré sú schopné prežiť v balení až 24 mesiacov. Aj v tomto prípade môžeme využiť tri rôzne metódy inokulácie: kalovú, vlhkú aj suchú. Pri kalovej metóde je však potrebné zmiešať 800 ml vody s 375 g prípravku. Prípravok obsahuje integrálne prísady, ktoré výrazne predlžujú prežitie baktérií na každom semene, čím sa zvyšuje účinnosť inokulácie. Oba spomenuté prípravky sú vhodné aj do ekologického poľnohospodárstva.
Liquifix GlycineMC-TMje tekutá náhrada LegumeFixu. Ide teda o kvapalný prípravok v ktorom sa nachádzajú baktérie Bradyrhizobium japonicum v množstve 5 x 109 na ml. Aplikácia je jednoduchšia ako v prípade prípravkov na báze rašeliny. Inokulácia môže prebehnúť v násypke sacieho stroja alebo moriacím zariadením. Výhodou tekutých inokulantov je lepšie obalenie osiva a tým pádov lepšia účinnosť, keďže sa na osivo dostane viac baktérií. Výhodou je aj možnosť odložiť sejbu až do siedmych dní od inokulácie. Inokulácia je možná aj na už namorené osivá. Tri litre prípravku zabezpečia inokuláciu 1 t osiva.
Liquifix Glycine 120MC-TM + Colourfix Blue je dvojzložkový inokulant. Špeciálne navrhnutá technológia umožní prežitie baktérií (Bradyrhizobium japonicum) až 120 dní pred sejbou na osive, čo zaisťuje ich vysoký počet pri sejbe. Ich množstvo v 1 ml je 3 x 109. Colourfix Blue je aditívum s obsahom cukru, ktoré pomôže prežiť baktériám na semene. Prípravok taktiež efektívne zafarbí semená na modro, čím sa zabezpečí rovnomernosť inokulácie. Na 1 tonu osiva je potrebných 4 l Liquifix Glycine 120 a 1 l Colourfix Blue.
MolyFixTM je kvapalné hnojivo s obsahom molybdénu (15,5 % hm.) a vodorozpustného fosforu (15,0 % hm) určené na ošetrenie osiva sóje. Fosfor je nevyhnutný na správne zakorenenie a vytvorenie silného koreňového systému. Molybdén podporuje tvorbu aminokyselín a bielkovín. Najdôležitejšia je však ako zložka enzýmov tzv. nitrogenáz, ktoré premieňajú vzdušný dusík na amoniak. Potreba MolyFixu je 0,2 l.t-1 osiva. Prípravok sa odporúča kombinovať s tekutým inokulantom Liquifix Glycine, pričom je potrebná sejba najneskôr 7 dní po inokulácii.
RootFixTM je novinka v portfóliu spoločnosti Blumeria consulting. Ide o mikrobiálny biostimulátor, ktorý obsahuje 3 elitné druhy baktérií – Bacillus subtilis, Bacillus halotolerans a Bacillus atrophaeus. Prípravok je využiteľný nie len pre strukoviny, ale pre obilniny či olejniny. Baktérie dokážu fixovať vzdušný dusík, avšak nie až v takej miere ako hrčkotvorné. Pôsobením baktérií sa sprístupňuje fosfor z neprístupných fosfátov a uľahčuje sa príjem železa. B. halotolerans produkuje kyselinu indoloctovú, čím sa podporuje rast rastlín a stimuluje sa rast koreňov. Množstvo baktérií je 5 x 108 g.ml-1 a aplikačná dávka je 4 l.t-1 osiva.
Foto: autor článku
Text k obrázkom:
Obr1: Neinokulované osivo sóje fazuľovej
Obr2: Zdravá hrčka je na priereze ružovkastá
Obr3: Osivo sóje po inokulácií LegumeFix Pro
Obr4: Vzniknuté hrčky na koreňoch sóje vplyvom inokulácie Liquifi x Glycine
Obr5: Nadbytok dusíka v pôde pôsobí negatívne na rozvoj hrčkotvorných baktérií
