Cukrová repa (Beta vulgaris) je v európskych krajinách najužitočnejšou surovinou obsahujúcou sacharózu na výrobu cukru. Zároveň je to ale aj plodina náchylná na škodcov a mnohých rastlinných patogénov. V našich podmienkach sa medzi najdôležitejšie patogény napádajúce nadzemné časti cukrovej repy zaraďujú C. beticola, Alternaria spp., Phoma betae, Ramularia beticola, Erysiphe polygoni a Pseudomonas syringae. Spomedzi listových patogénov celosvetovo najzávažnejšie ochorenie repy vyvoláva huba C. beticola.
Hnedá škvrnitosť listov repy
Hnedá škvrnitosť listov repy spôsobená hubou C. beticola je jedna z najrozšírenejších chorôb repy po celom svete a je dôvodom značnej redukcie očakávanej úrody. Typickým symptómom sú kruhové škvrny – lézie, objavujúce sa najskôr na starších listoch. Priemer lézie je zvyčajne 3 – 6 mm, bledo hnedej farby s tmavohnedým až purpurovým ohraničením. Vývojom choroby sa zvyšuje počet lézií, ktoré sa rozrastajú a splývajú. Napadnuté listy postupne usychajú. Optimálne teplotné podmienky pre vývoj choroby sú 20 – 25 °C a relatívna vzdušná vlhkosť vyššia ako 90 %. Nočná teplota nad 16 °C významne podporuje sporuláciu patogéna. Aktivita C. beticola sa výrazne zníži až pri teplote pod 15 °C, a pri teplote pod 10 °C nedochádza k sporulácii, ani k infekcii.
Základom ochrany proti hnedej škvrnitosti je prevencia spočívajúca v zaoraní pozberových zvyškov, v dodržiavaní správneho osevného postupu a používaním odrôd vyšľachtených na odolnosť. V súčasnosti existuje celý rad odrôd s deklarovanou toleranciou proti hnedej škvrnitosti. Stále najúčinnejším ochranným opatrením je však používanie fungicídov. Na druhej strane huba C. beticola dokáže rýchlo mutovať, čím môže dôjsť k výskytu rezistentných kmeňov v populácii. Fungicídna rezistencia je pritom jedným z najvýznamnejších problémov v oblasti chemickej ochrany rastlín.
Pre štúdium fungicídnej rezistencie na území Slovenskej republiky bol realizovaný výskum v rokoch 2016-2018. Jeho cieľom bolo stanoviť výskyt rezistencie huby C. beticola k určitým fungicídom vo vybraných lokalitách.
Izoláty C. beticola boli získané z infikovaných listov cukrovej repy z niekoľkých lokalít. Test citlivosti C. beticola k fungicídom bol realizovaný v podmienkach „in vitro“ pomocou niekoľkých koncentrácií pre každý fungicíd k stanoveniu EC50 a EC90 (hodnota EC50 vyjadruje koncentráciu fungicídu, ktorá redukuje rast mycélia o 50 % a hodnota EC90 koncentráciu, ktorá redukuje rast mycélia o 90 %). Citlivosť k fungicídom bola testovaná inokuláciou 5 mm fragmentu odobraného z okraja mycélia patogéna, ktoré bolo 14 dní inkubované na agare (PDA). Hodnoty EC50 pre izoláty boli vypočítané regresnou analýzou z hodnôt inhibičného účinku fungicídov (PI). Hodnoty EC50 sa vzťahujú k účinnej látke, v prípade dvojzložkového fungicídu k obom účinným látkam fungicídu. Na základe hodnôt EC50 boli izoláty C. beticola rozdelené do troch kategórií (citlivé – <0,5 ppm; stredne citlivé – 0,5 – 5 ppm; a rezistentné >5 ppm)
Tabuľka 1. Počet izolátov Cercospora beticola rozdelených do 3 kategórií citlivosti podľa dvoch kritérií, rok 2016
Výsledné hodnoty EC50 pre izoláty C. beticola za rok 2017 sú uvedené v tabuľke 2 a 5. Izoláty testované v roku 2017 mali najnižšie priemerné EC50 k jednozložkovému fungicídu Eminent (tetraconazole) (2,30 ppm). Podobne ako v roku 2016, aj v roku 2017 bolo najviac rezistentných izolátov zaznamenaných k účinnej látke difenoconazole (Score), ku ktorej bolo potvrdených až 10 rezistentných izolátov. Taktiež účinná látka picoxystrobin bola vyhodnotená podobne ako v roku 2016. Na základe uvedených výsledkov možno odporúčať, aby sa účinná látka thiophanate-methyl nepoužívala v oblastiach Nižná a Nové Zámky, v ktorých sa výskyt rezistencie potvrdil v oboch sledovaných rokoch. Ďalšie obmedzenia by sa mali týkať účinnej látky difenoconazole, ku ktorej bola potvrdená rezistencia v roku 2016 na lokalite Senec, a v roku 2017 na lokalite Nižná. Aplikácia účinnej látky picoxystrobin by mala byť tiež obmedzená v lokalitách Dolné Saliby, Nižná, Mojmírovce a Senec. Prítomnosť rezistentných kmeňov huby C. beticola ku všetkým testovaným skupinám účinných látok DMi, QoI a MBC, v lokalite Nižná obmedzuje frekvenciu používania týchto fungicídov v danej lokalite.
Tabuľka 2. Počet izolátov Cercospora beticola rozdelených do 3 kategórií citlivosti podľa dvoch kritérií, rok 2017
Výsledné hodnoty EC50 pre izoláty z roku 2018 sú uvedené v tabuľke 3 a 6. Z tabuliek vyplýva, že hodnotenie rezistencie podľa hodnoty EC50 významne zvýšilo počet rezistentných izolátov. Najvyššie hodnoty EC50 boli tak ako v predchádzajúcich rokoch zaznamenané k účinnej látke thiophanate-methyl. Izoláty z lokality Dvory nad Žitavou boli vyhodnotené ako citlivé ku všetkým testovaným fungicídom, okrem fungicídu Topsin. Najvyšší podiel rezistentných izolátov bol však zaznamenaný k účinnej látke thiophanate-methyl (17 izolátov). S druhým najvyšším počtom rezistentných izolátov boli kombinácie účinných látok prochloraz + propiconazole a tetraconazole + chlorothalonil (15 izolátov). Najnižší počet rezistentných izolátov bol prekvapivo potvrdený k jednozložkovému fungicídu Eminent (tetraconazole) (11 izolátov).
Tabuľka 3. Počet izolátov Cercospora beticola rozdelených do 3 kategórií citlivosti podľa dvoch kritérií, rok 2018
Prehľad lokalít
Prehľad lokalít zoradených od najnižšieho po najvyšší priemerný výskyt fungicídnej rezistencie izolátov v rokoch 2016 a 2017 uvádza obrázok 1. Najnižší priemerný výskyt fungicídnej rezistencie bol zaznamenaný v lokalite Oslany, iba 22 % izolátov. Mierne vyšší výskyt rezistencie bol pozorovaný v lokalitách Horné Chlebany a Senica. V lokalitách Bolešov, Nižná a Senec bol zaznamenaný 39 – 44 % priemerný výskyt rezistencie. V lokalitách Mojmírovce, Hronovce, Dolné Saliby a Nové Zámky bol zaznamenaný > 60 % priemerný výskyt fungicídnej rezistencie. Na základe našich výsledkov odporúčame venovať zvýšenú pozornosť antirezistentnej stratégii pri používaní prípravkov na ochranu rastlín na týchto lokalitách.
Rozdiely vo výskyte rezistencie v roku 2018 medzi lokalitami prezentuje obrázok 2. Najnižší výskyt fungicídnej rezistencie bol zaznamenaný v lokalite Dvory nad Žitavou. V roku 2018 bola lokalita Dvory nad Žitavou jediná lokalita s nízkym výskytom rezistencie (20 %). Na zvyšných lokalitách bol pozorovaný vysoký výskyt rezistencie. V lokalite Majcichov 60 %, v lokalitách Rastislavice a Nové Sady 70 % a v lokalitách Rybany, Hronovce, RD Skalica a Matúškovo 80 %. Najvyšší výskyt fungicídnej rezistencie bol zaznamenaný v lokalitách Jaslovské Bohunice a Čachtice (90 %).
Obr. 1 Podiel fungicídov so zistenou rezistenciou v populácii testovaných izolátov
z konkrétnych lokalít v rokoch 2016 a 2017
Obr. 2 Podiel fungicídov so zistenou rezistenciou v populácii testovaných izolátov
z konkrétnych lokalít v roku 2018
Závery
Výsledky štúdie fungicídnej rezistencie populácie C. beticola potvrdili výskyt rezistentných kmeňov huby v Slovenskej republike. Boli zistené výrazné rozdiely medzi jednotlivými lokalitami v zastúpení rezistentných izolátov. Výsledky testovania prinášajú konkrétne rizikové účinné látky pre konkrétne lokality, ako dôležitý podklad pre voľbu správnej antirezistentnej stratégie. Ide najmä o alternáciu alebo vynechanie rizikových prípravkov z fungicídneho programu, proti ktorým bola zistená zvýšená miera rezistencie.
Konkrétne výsledky možno sformulovať do nasledovných záverov:
- Fungicídna rezistencia bola zistená vo všetkých lokalitách na Slovensku. V priemere počas rokov 2016 a 2017 bolo najmenej citlivých izolátov zaznamenaných v lokalite Oslany. Postupne bol vyšší výskyt rezistentných izolátov pozorovaný na lokalitách Bolešov, Senica H. Chlebany, Senec, Nižná, Mojmírovce, Hronovce a Nové Zámky. Najvyšší výskyt rezistentných izolátov bol zaznamenaný v lokalite Dolné Saliby.
- V roku 2018 bolo spomedzi lokalít najmenej rezistentných izolátov zaznamenaných v lokalite Dvory nad Žitavou. Podstatne vyšší výskyt rezistentných izolátov bol zaznamenaný v lokalitách Majcichov, Rastislavice, Nové Sady, Rybany, Hronovce, RD Skalica a Matúškovo. V lokalitách Jaslovské Bohunice a Čachtice bol potvrdený najvyšší výskyt rezistentných izolátov.
- Podľa hodnoty EC50 bolo najviac rezistentných izolátov zaznamenaných k fungicídom Topsin (thiophanate-methyl), Score (difenoconazole) a Acanto (picoxystrobin). Nižší počet rezistentných izolátov bol zaznamenaný k fungicídom Yamato, Sfera 525 SC, Amistar Xtra, Bumper Super, Eminent 125 ME a Juwel .
- Počas testovania fungicídnej rezistencie bol potvrdený najnižší výskyt rezistentných izolátov k fungicídu Juwel a Eminent. Vyšší počet rezistentných izolátov bol zaznamenaný k fungicídom Bumper Super, Amistar Xtra, Topsin, Sfera 525 SC a Yamato. Najvyššie hodnoty výskytu rezistentných izolátov boli potvrdené k fungicídom Acanto a Score.
- Na lokalitách Nižná, Mojmírovce, Hronovce, Nové Zámky a predovšetkým Dolné Saliby, Majcichov, Rastislavice, Nové Sady, Rybany, Hronovce, RD Skalica, Matúškovo, Jaslovské Bohunice a Čachtice sa odporúča zvýšiť dôraz na antirezistentnú stratégiu pri používaní fungicídov. Na týchto lokalitách sa tiež odporúča obmedziť aplikácie rizikových fungicídov, kým nedôjde k prirodzenej selekcii senzitívnych kmeňov huby C. beticola v populácii patogéna.
- Na ochranu repy proti hnedej škvrnitosti sa z hľadiska rezistencie ukazuje ako rizikové používať jednozložkové fungicídy, s výnimkou fungicídu Eminent 125 ME.
- V rizikových lokalitách sa neodporúča aplikovať na ochranu proti hnedej škvrnitosti repy fungicídy Acanto, Topsin a Score samostatne, ale skôr použiť iný fungicíd alebo Tank-Mix s fungicídom s iným mechanizmom účinku.
- V čase publikácie tohto článku už viaceré z testovaných fungicídov nie sú v SR autorizované, pre úplnosť však uvádzame výsledky všetkých testovaných fungicídov.
Foto: autori článku
Text k obrázkom:
Obr1: Cercospora beticola -typické škvrny na listoch repy
Obr2: Cercospora beticola –silné napadnutie listu
Obr3: Cercospora beticola –konídie pod mikroskopo
